Tisíce článkov, na státisicoch stránok, milióny názorov. Ani LinuxON sa nevyhne názoru na túto tému, no pomerne viac sa bude zaoberať prospechom Linuxu, ako jeho dehonestáciou, nevyhneme sa však ani záporom Linuxu. Ale otvorene, kto je bez viny, kameň hoď do mňa...
Otázky, "Prečo Linux?", alebo "V čom je Linux lepší ako Windows", sú na internete vystavované na svoju odpoveď takmer denne. A denne na tieto otázky, nedostane žiadny užívateľ priamu odpoveď, pretože táto téma je priveľmi vášnivá medzi uživateľmi Linuxu a Windowsu.Ale ako si potom vybrať? Ja odporúčam, skúsiť si. Bohužiaľ, otázka, smerovaná na určenie "Ktorú distribúciu zvoliť?", je rovnako plamenitou diskusiou, určenou na zamknutie témy. Je to spôsobené nespočetným "odvarom" základných distribúcií, takže odporúčam orientovať sa v hornej osmičke.
Otázka ako si vybrať, je spomenutá zámerne, čím chcem hlavne začatočníkom podotknúť, že Linuxových distribúcií je veľa. Ale aj to je spomenuté. No a do tretice spomeniem aj to, že naproti Windows systémov jednej verzie XP napríklad, mám možnosť si vybrať distribúciu Linux, akúkoľvek chcem, aká ma oslovila, ktorá sa mi páči. No nie je to jediná voľba, ktorú Linux poskytuje. Linux nám dáva možnosť rozhodnúť sa pre celý systém. Od spúšťača, cez jadro, po obsah softwaru. Dokážete bez porušenia licencií zameniť Internet Explorer, jednoducho ho nemať vôbec a zameniť ho za iný? Ja v Linuxe áno. Ak viem, že mi "mrzne" prehliadač i na takej zostave, na akej spustím budúce 3 Windows systémy, tak o čom to je? K tomu ma bude obmedzovať licencia? V Linuxe si jednoducho nerobím starosti a zamením si iného správcu okien a iný preliadač. Komu sa páči príjemný pocit bezpečia vo Windows, ako ste chránený priamo od Windows proti spyware, malware, trójskym koňom, či vírusom? Linux už od jadra poskytuje firewall, nepotrebuje antvírusové systémy a balíky...
Drvivá väčšina software pre Linux je zdarma. A ak nie je aplikácia, ktorá by spĺňala reálne využitie k vašej práci, určite nebude dlho trvať, kým sa vyvinie. Či už to bude reportom na vývojárov, ktorí často obetujú svoj čas, no nie na úkor peňazí, alebo samotnou vývojárskou firmou, zistíme neskôr. Linuxová komunita je vďačná za každého používateľa Linuxu a slobodného software-u, sami sú používateľmi tohoto systému a sú radi, ak je ich tvorba nasadzovaná či už do počítačov, alebo využívaná v každodennej práci. Sú vždy ochotní pomôcť. Nájdete odbornú pomoc tých, ktorí tvoria Windows zdarma, kedykoľvek potrebujete? Ja dúfam, že stále nie! Aj to je dôvod migrácie k malému tuxovi.
Linuxová distribúcia má hneď na DVD (alebo CD), niekoľko tisíc aplikácií, kancelárskych aplikácií, vývojových aplikácií, sieťových nástrojov, aplikácie pre výuku, pre grafickú tvorbu od webovej, vektorovej i bitmapovej, 3D, animačných nástrojov, prehrávače videa a hudby, komunikačné aplikácie, ale aj jednoduché aplikácie na tvorbu obalov na CD, plagátov, systémové utility, hry...Toto všetko obsahuje štandardná Linuxová distribúcia. Zdarma. Na jednom DVD médiu. Teraz si prosím zrátajte cenu všetkého software, i Windows samotného, hier, ktoré ste sa to dali. Alebo porušujete zákony v domnení, že na Vás prísť nik nemôže? Veľa štastia. Ja však na software pod Windows i Windows samotný, bohužiaľ nemám.
Nie všetko je však tak ružové, ako sa zdá, preto aj Linuxovú stránku nevýhod nesmiem vynechať.
Ovládače. Nie "exe" súbory samoinštalačných súborov pre Windows. Ale ovládače, ktorých síce Linuxové jadro má neskutočne mnoho a vďaka tomu zväčša nepotrebujete ovládače pre Linux, ktoré spravia z vašej novej grafickej karty to, čo prezentujú na obale. Teda v Linuxe môže nastať situácia, že síce máte skvelú novú grafickú kartu, no v Linuxovom systéme bude mať problém dohnať FPS na úroveň hrania hry HERCULES a porovnávať ju možno grafikami pred 10 rokmi. I keď to nie je úplná chyba prezentovaného systému, práve v ňom nám tento hardware nespĺňa 100% funkčnosť a Linux na to dopláca. Je to chyba vývojárov. Nechávajú si kód pre seba. Žnú úrodu pár ľudí v kabínkach. Linux je otvorený. Otvorený svetu. A svet chce používať Linux. Chcem ho ja i ty. Čo teda spraviť, aby som dosiahol krabicovo definovaný výkon hardware?
Prvou možnosťou je požiadať o vývoj ovládača priamo výrobcu a vývojára. Tento krok však bude o chvíľu nepotrebný, pretože sami zverejňujú na svojich stránkach ovládače i pre Linux.
Druhou možnosťou je ovládač otvoreného kódu. Ovládač skupiny ľudí, ktorý sa podujali tento napísať a zverejniť. Jedným z takto vytvorených bol i ovládač pre ATI.
Samozrejme, nefunkčnosť hardwaru v Linuxe je ilúzia. Všetko v Linuxe prevažne funguje, ako má.
Predostrel som Vám svoj pohľad na túto tému. Ak si všimnete neobjektivitu, tak mi prosím nalinkujte stránky pre Microsoft s objektívnou recenziou a polepším sa. Dovtedy ostávam s pozdravom.
Zdroj:http://www.linuxon.sk